Ako raz poznamenal pvym, rok sa delí na dve časti: pred Foreverom a po Foreveri. Svet sa opäť raz  prehupol
do tej poforeverovej fázy a tak si čakanie na ďalší skracujem točením sa na stoličke za počítačom.

   Celá akcia preletela strašne rýchlo. Asi aj preto, že v podstate nebolo čo riešiť, všetko prebehlo  hladko.
Taká dosť nuda, na ktorú som sa tešil strašne moc rokov. A neprestávam žasnúť  nad  tým,  kam  sa  celá  párty
posunula.

   Kým prvý Forever vznikol za veľmi krátky čas (nebolo kedy vymýšlať, inak by zrejme nikdy nebol) a  netušili
sme ako, kde, čím a za čo ho vôbec zorganizovať, ďalšie už začínali zaberať viac a  viac  času  napriek  tomu,
že sme naberali skúsenosti (aj tak mal človek občas pocit, že začína znova od  začiatku).  Ľudia  ale  chodili
každý rok a to nás vždy povzbudilo. Nejaká akcia chýbala a od začiatku to malo byť niečo, kam by sme sami radi
prišli ako účastníci. Narazili sme ale na svoje limity, keď sa  jeden  rok  objavilo  150  ľudí.  Tam  sme  si
uvedomili, že nás je príliš málo na to, aby sme zvládli čokoľvek väčšie. A tak sa po prvý raz prejavila  únava
materiálu a Forever8 bol vyhlásený za oficiálne posledný.

   Akcia sa ale nevolá Forever náhodou a hneď ďalší rok prišiel Forever9 - párty nemrtvých. Občas so škrípaním
a držiac pokope len lepiacou páskou na koberce, párty stroj sa rútil ďalej. A  nám  pomaly  dochádzali  vhodné
priestory. Toto je inak večná téma akejkoľvek akcie, či je to Demobit, Bytefest alebo Speccy.pl párty,  zápasí
s tým každý a všade. Už len vysvetliť dôvod na čo si chce  niekto  prenajať  sálu  býva  v  prípade  demopárty
oriešok.

   Osobne som Forever pochoval keď sa presunul z Trenčína. Veril som, že to ľudia vzdajú a akcia zomrie, nikto
sa nebude trepať niekam do hôr, kde to poriadne nepoznajú ani sami organizátori. Ale bol  to  omyl,  ľudia  sa
naučili chodiť aj tam (a ja som tým pádom prestal riešiť akékoľvek obavy o to, či demoscéna  prežije,  pretože
je jasné, že prežije úplne všetko). Prišla stabilná éra akcie a relatívny pokoj v  organizovaní  (a  tiež  môj
odchod z organizačného tímu).

   Aj preto si teraz Forever užívam v novej lokalite, je to jednoznačne jeden  z  najlepších  priestorov,  aké
kedy párty mala. Všetko je  čisté  a  vynovené,  nie  je  problém  pokecať  aj  mimo  hlavnej  sály,  existuje
sleepingroom, moderné toalety... Nemám čo vytknúť.

   Keď som tak sledoval predné stoly s  technikou,  ktorá  ide  na  bigscreen,  v  duchu  som  žasol.  Plynulé
prehadzovanie počítačov, prevodníky  snáď  čohokoľvek  na  čokoľvek,  mixpult.  Dokonca  sa  všetky  platformy
otestovali už v piatok podvečer, to je vec doteraz nevídaná. Keď si spomeniem na rôzne pokusy ako  dostať  ten
či onen hardvér na bigscreen kedysi, je to iný svet. Len pre príklad, raz  sa  objavil  na  Foreveri  Scorpion
(výrazne vylepšené ruské Spectrum), jeden z pokusov ako ho  dostať  na  bigscreen  bola  kamera  pripojená  na
projektor a tá snímala monitor počítača. Alebo DVD rekordér, ktorý sme s mikom kúpili kvôli tomu,  že  sa  ním
konvertoval video signál pre projektor (ten sa používal na Foreveroch niekoľko rokov).  Udržať  starý  hardvér
v chode je kumšt, ale som rád, že sa už nemusí bojovať so zobrazovaním.

   Sem-tam sa ku mne dostane otázka,  prečo  Forever  nepoužíva  elektronické  hlasovanie.  Odpadlo  by  ručné
počítanie hlasov v sobotu v noci, ľudia by to odklikali jednoducho cez mobil a podobne. Neviem či  a  prípadne
ako sa to bude riešiť v budúcnosti, ale existuje dôvod, prečo sa zaviedol aktuálny systém (vyberanie vstupného
pred compami v sobotu a votesheet len pre platiacich). Nikdy sme nemali dostatok ľudí na to, aby niekto  sedel
pri dverách a vyberal vstupné, nikdy sme nemali info-desk ani nič podobné. Aktuálny systém sa vymyslel  priamo
počas prvého Foreveru a nič lepšie sa nenašlo. Mali sme tak istotu, že väčšina  ľudí  zaplatí  vstup,  pretože
inak nebude mať možnosť hlasovať. Zameniť papier za lístok s nejakým kódom by určite problém  nebol,  ale  ako
som už písal, Forever vždy stál (a padal) len na pár ľuďoch a je otázka, či niekto bude  vôbec  chcieť  riešiť
nejaký elektronický systém. Na druhú stranu, zažiť reakcie typu "Ty vole,  papierový  voutšít!"  pri  vyberaní
vstupného stoja za to!

   Aj keď som si naplno užil každý jeden Forever na ktorom som bol (a chýbal  som  len  na  druhom),  rozhodne
necítim nejakú nostalgiu za "starými časmi". Naopak, som rád, že žijeme v budúcnosti a veľa vecí je  podstatne
jednoduhších. Asi aj preto som si Forever22 užil zrejme prvý raz ako radový  návštevník  a  stálo  to  za  to.
Organizačne neskutočne parádne zvládnutá akcia, ktorá snáď nemala ani jeden zádrhel.

   Podstata demopárty ale nie je organizácia, ale súťažná produkcia. A tej dal Forever  svetu  za  celú  svoju
existenciu neskutočné množstvo. A kvalitnej. Či už to boli intrá a demá od 3SC, CPU a  Gemba  Boys,  na  párty
dorábané demá od Gasmana, prakticky každoročne silné grafické a hudobné compá (to všetko  aspoň  na  Spectre).
Je skvelé vidieť ten obrovský skok od začiatkov, kedy 1K intro obsahovalo 1 efekt a dnes, keď bez  hudby  nemá
skoro šancu uspieť a efektov je niekoľko, prípadne aj  s  príbehom.  Fascinuje  ma  vývoj  grafiky  na  Atari,
kde prišli na to, ako zapojiť do hry sprajty (a bohvie akú inú mágiu) a tak je dnešné gfx compo neporovnatelne
farebnejšie než tomu bývalo kedysi. Evolúcia existuje a tu ju máme v  priamom  prenose.  Ako  radový  účastník
by som teda teraz asi aj ja mal začať plniť bigscreen aj audio systém nejakým  obsahom.  Neviem  ešte  kde  ho
zoženiem, ale určite sa o to aspoň pokúsim. Snáď nezhodím laťku kvality príliš nízko.

   Ďakujem všetkým organizátorom za nenápadné tri dni, ktoré ale už nafurt  delia  každý  rok  na  dve  časti.
Robíte to dobre, len tak ďalej!

P.S. Ako vyplynulo z textu, nie som súčasť organizačného tímu a všetky názory v tomto texte sú moje vlastné
a vôbec sa nemusia zhodovať s názormi organizátorov Foreveru. To len aby sa vedelo.